The Last Love

 ÚVOD – The Last Love

-Ako sa mi tak strašne mohol zmeniť život ? Spomínam na časy keď som ešte bola šťastná , keď som ešte niečo cítila , teraz ? teraz necítim nič , necítim lásku , necítim šťastie , žijem bez snov , bez ciela bez osoby  ktorá by ma dokázala rozosmiať . Prezerám si fotky na ktorých mám úsmev , na ktorých mám moje očí šťastné a veselé z toho že žijem , fotky ktoré mi dávajú spomienky na tie krásne zážitky ktorá som prežívala . Pokúšam sa spomenúť si na moju tvár v zrkadle keď som sa smiala , keď som žartovala , keď som mala prečo žiť . Teraz ? Bez náznaku šťastia sedím v aute a dívam sa na okolo idúcej krajiny  ktorá sa mi uhýba pred mojim pohľadom , som na nule , nemám ciele , nemám človeka ktorý pre mňa všetko znamenal , nemám lásku , nemám nič . Po líci sa mi skotúľavajú jedna slza za druhou , po toľkých slzách  už ani neviem prečo plačem , neviem prečo žijem ,neviem prečo  dýcham ,  neviem prečo kráčam, neviem nič  . ľutujem ľudí ktorý sa na mňa musia pozerať  a chcú mi podať pomocnú ruku ktorá mi podľa nich pomôže , ja odmietam presvedčení že nemôžem zabudnúť na to všetko , že si za to všetko môžem sama.  Každý mi vraví aby som sa vrátila , aby som sa vrátila na miesto kde som stratila všetko  . Moja teta  v presvedčení že keď zmením bydlisko tak sa zotavím opúšťa svoje rodné mesto a ide na iný svetadiel kôli mne . Nič na to nehovorím , zavriem oči a pokúšam sa predstaviť si ľudí ktorých som stratila , ľudí ktorý mi vedeli na tvári vyčariť úsmev , ľudí ktorých som milovala . Moja myseľ má vymazané miesta , miesta ktoré by mi vedeli objasniť príčinu toho všetkého , nemôžem nájsť súvislosť medzi tým čo sa stalo a tým čo sa stalo potom . Rozmýšľam nad jednou jedinou otázkou na ktorú neviem odpoveď , nad otázkou ktorú si kladiem od dňa nehody . Ako môže jeden chybní krok , jedno nesprávne rozhodnutie , jedna zlá myšlienka zmeniť celý život usmievavého dievčaťa na život ktorý sa ani životom nedá nazvať ? . „Už sme tu .“ z mojich myšlienok na vytrhne moja teta . Otvorím oči a rozhliadnem sa na okolitú krajinu , veľký priestranný dom s výhľadom na pláž , toto mi má pomôcť zabudnúť na tých ktorých som milovala ? pýtam sa sama seba a krútim hlavou , zoberiem si moju kabelku a zídem po schodoch na priestrannú pláž ktorá sa tiahne po celom okolí . Nadýchnem sa morského vzduchu a pocítim že musím urobiť rozhodný krok ktorý bude znamenať zmenu v mojom živote . Musím zabudnúť a začať žiť život od znova , od samého začiatku . Pocítim na mojom pleci tetinu ruku , otočím sa a pozriem sa jej do očí . V jej očiach visí otázka ktorú mi za pár sekúnd položí . „Rozhodla si sa ?“ spýta sa ma a podáva mi veľkú sklenenú dózu v ktorej sa nachádzajú spopolnené pozostatky ,mojich rodičov , zoberiem si ju do rúk a otvorím vrchnák  , po líci mi jedna za druhou idú slzy . Za hryziem si do spodnej pery  a vysypem všetko to čo mi zostalo po mojej rodine do vody a vzduchu .  Začínam nový život , život ktorý budem musieť žiť bez tých ktorých milujem , ale žiť musím . Otočím sa , chytím tetu za ruku a spolu sa vydávame na cestu mojím životom